Krasohlad

Krasohľad je naplnením hladu po kráse, a zároveň vyjadrením postoja k životu: hľadať krásu v každom momente života, aj tam, kde by na prvý pohľad nemusela byť.  

Je vyjadrením myšlienky, že citlivosť na svet nie je konštantou, že sa dá rozvíjať a cibriť. Kdekoľvek a kedykoľvek: na sídlisku, v lese, doma, na cestách, v galérii. Verí, že krása nie je prežitkom. Je nesmelou nádejou, že obraz dokáže zmeniť život.

Je zastavením sa, nachádzaním radosti v kombináciách farieb a štruktúrach prírody, malých momentov poézie v Petržalke - práve tou je táto séria obrazov nepriamo inšpirovaná, tu skrsol nápad cvičiť si citlivosť voči svetu a vnímavosť.

Napokon, krása je hodná svojho mena, len ak si ju niekto všimne.

Krasohľadu predchádzalo dlhšie obdobie kritického prehodnocovania vlastnej tvorby. Toho, ako pokračovať ďalej, či má maľba v dnešnom svete zmysel, či sa ňou dá niečo zmeniť. Sú to otázky, na ktoré zrejme neexistuje definitívna odpoveď, no najväčšie potešenie nie je v objavení pravdy, ale v jej hľadaní. 

A nad pracovným stolom stále visí nápis:

Keep looking, keep painting, keep a sort of blind faith.